Móda = utrpenie

    Móda je súčasťou ľudstva už dlhé roky, a k móde bezpochyby patria aj kožuchy a kožené výrobky. Človek už pred tisícmi rokov zabíjal zvieratá pre potravu a kožuch, aby sa ochránil pred chladom. Bolo to nevyhnutnosťou prežitia. Ale je tomu tak aj v súčasnosti? V dobe plnej rôznych alternatív za kožuchy?

    Aj napriek skutočnosti, že kožuch sa dá nahradiť rôznymi materiálmi, ktoré nás ochránia pre chladom, je súčasťou módy. Drahé kabáty vyrobené z fretiek, zajacov, činčíl a mnohých iných zvierat sú stále v móde. Možno sa vám zdá byť ten kabátik krásny, ale skutočne to stojí za to utrpenie nevinného stvorenia? Že je to len zviera? Veď aj my sme len ľudia, ktorí sa od zvierat odlišujú v mnohých znakoch, avšak nie v cítení. Každé živé stvorenie (červík, myš, mačka, zajac, kôň, prasa, krava...) má dar cítiť a vnímať. V ich prípade sa však o dare nedá hovoriť. Tak ako my, aj zvieratá cítia milujúce pohladenie svojej matky, prvé okúsenie nebezpečenstva, prvé pocity strachu, ale aj tie základné fyziologické potreby, akými sú hlad, smäd... Potreba je charakterizovaná ako pocit nedostatku, z toho mi teda vyplýva, že skutočne majú aj zvieratá pocity. Tak prečo sa chápu ako veci, z ktorých vytvoríme ďalšie veci?

Viete si predstaviť, že by z vás spravili vec, napríklad topánky, ktoré by sa potom s radosťou používali? Viem, prirovnávať človeka a zviera sa vám môže zdať hlúpe, ale ja si to nemyslím. Bolesť cítime všetci rovnako, či sme ľudia, psy, myši...

Čo nám kožuch nepovie?

Keby sme nie len vedeli, ale aj videli, ako zviera, z ktorého bola drasticky strhnutá jeho koža trpelo, asi by sme lepšie zvážili, či si kúpime kožený výrobok alebo nie. Utrpenie sa pre tieto zvieratá začína už v prvý deň ich odchytenie, alebo dokonca narodenia. Zvieratá vo voľnej prírode sú odchytávané rôznymi spôsobmi. K najznámajšíem patria nášľapné pasce, do ktorých sa zvieraťu zachytí končatina. Pasce sú tak silné, že sa im zabodávajú do kosti a zviera sa v snahe úniku zraní ešte viac. (Samozrejme sa pri love využívajú mnohé nelegálne metódy ako napríklad vydymovanie nôr, chytanie do slučiek a iné, ktoré však už môžu poškodiť kožuch.)

Takto odchytené zviera následne putuje do kliekty "centimeter x centimeter", kde nemá žiaden priestor, vodu a žiadnu potravu. V takejto klietke môže stráviť niekoľko dní, potom nasleduje ešte väčšie peklo.Zviera je vytiahnuté z klietky a "pripravované" na sťahovanie, avšak príprava spočíva len v príprave pracovného nástroja na rezanie. Zviera sa poriadne popripevňuje na reťaz, pričom sa dbá na to, aby sa kožuch nepoškodil (zásada: rob so zvieraťom hocičo, len dbaj na to, aby sa kožuch nepoškodil, lebo nebudeš mať žiaden zisk!) a môže sa urobiť ďalší krok ku krásnym krvavým kabátom. Už len stačí zobrať nôž alebo iné pomôcky na sťahovanie kože a "kožcuh je na svete".  Mnohé zvieratá aj po strhnutí kože zostávajú nažive, našťastie len na pár mučivých sekúnd, v horších prípadoch aj minút.

Prečo sa zviera najskôr neusmrtí?

Tak toto je veľmi dobrá otázka. Čo myslíte, prečo? Žeby v tom rolu zohrávala nevedomosť? Samozrejme, žiadna nevedomosť, ide čisto o peniaze. Je pravda, že v niektorých kožušinových farmách sa používajú omračovacie prostriedky ako zásah prúdom a iné, ktoré však zväčša zviera neusmrtia, ale iba omráčia. Vo väčšine sa pre istotu nepoužívajú žiadne, pretože je to vyhodenie peňazí. Veď načo súcitiť so zvieraťom a snažiť sa mu aspoň trošku pomôcť, keď si do vlastného vrecka môžem okrem predaja kožuchu hodiť aj ušetrené peniaze? Takisto mnohí z ľudí, ktorí vykonávajú takúto "prácu" hovoria, že kožušina ide oveľa lepšie dole, keď zviera ešte žije a koluje v ňom krv...