Pytagorejci (6. st. pred Kr. – 4. st. pred Kr.) a neoplatonisti (3. st. – 6. st.) striktne rešpektovali práva zvierat, hlavne preto, že verili v migráciu duše medzi človekom a zvieraťom [1]. Matematik a filozof Pytagoras je považovaný za prvého filozofa, ktorý sa zaoberal právom zvierat a ústrednú osobnosť animizmu.[2] Pytagoras je tiež považovaný za prvého „osloboditeľa“ zvierat, pretože kupoval zvieratá na trhu za účelom ich oslobodenia.[3][4]
Pre Aristotela boli zvieratá jedným z hlavných záujmov, ako prvý sa pokúšal o taxonomickú kategorizáciu. Aristoteles spozoroval niektoré psychologické podobnosti medzi ľuďmi a ostatnými živočíšnymi druhmi.[5] Proti Pytagorovmu názoru argumentoval tým, že zvieratá nemajú svoje vlastné záujmy a v tzv. scala naturae (Veľký reťazec bytostí[6]) sú v rebríčku ďaleko za ľuďmi, pretože sú iracionálne.[1] Napísal „rastliny boli stvorené pre dobro zvierat a zvieratá boli stvorené pre dobro ľudí“. [7]
Stoici trvali na iracionalite označenia všetkých zvierat ako otrokov a takéto chovanie k nim ako opovrhnutia hodné. Túto ideu tvrdo presadzoval Augustín z Hippa a následne bola vložená do kresťanskej teológie[1]. Táto myšlienka bola celá absorbovaná rímskym právom – ako dôsledok kodifikácie rímskeho právnika Gaiusa a neskôr cisára Justiniána I.[1]. V 11. storočí boli tieto práva vložené aj do bežných práv (napr. v Anglicku).
Medzitým však argumenty pre rešpekt a záujem o zvieratá skoro zmizol a prospech zvierat zostal iba vo filozofickom a právnom pozadí až do konca 20. storočia.
Prvé pokusy na zvieratách sú známe už zo 16. stor. nl, keď William Harvey (1578 – 1657) žiak Jeronýma Fabricia, používal na štúdium rôznych fyziologických funkcií korytnačky, hady, vtáky, ryby a ošípané. V roku 1628 vydal spis Excersie o srdcovom a krvnom obehu. So zvieratami (prípadne aj odsúdencovi na smrť) sa nezaobchádzalo príliš vľúdne. Operácia bez anestézie a vivisekcia patrili medzi bežné pracovné metódy.
Mnohé sa zmenilo, keď Antonius va Leeuwenhok (1632-1723) vynašiel mikroskop, ktorý tým otvoril predtým netušené možnosti pre anatómiu. S mikroskopom pracoval aj Marcello Malpighi (1628-1693), prehliadol s ním veľké množstvo živých tkanív. Zastával teóriu analógie v stavbe živočíšnych orgánov a možnosť porovnania funkcií s vyššími organizmami. Malpighi teda prvýkrát vedome použil zvierací model.
Ďalším lekárom bol Edward Jenner (1749-1823), ktorý vykonal očkovanie proti čiernym kiahňam kravskou vakcínou, čo patrí ku klasickým príkladom využitia zvieraťa a jeho choroby na boj s chorobou ľudskou. Druhým človekom, ktorý sa odvážil vakcinovať proti inej smrteľnej chorobe – besnote – bol Louis Pasteur (1822-1895). V rokoch 1877-1881 pracoval na antraxu a používal ako pokusné zvieratá ovce a dobytok. Zvieratám vytváral “primerané životné podmienky, vrátane dobrého zaobchádzania”. Jeho súčasníkom bol Claude Bernard (1813-1878), ktorý venoval polovicu svojej knihy “Úvod do experimentálnej medicíny” pokusom na zvieratách.
A posledným z tejto rady významných vedcov a biológov boli Banting a Ch.B. Best, ktorí izolovali z pankreasu pokusných psov v roku 1920 inzulín, ktorý bol schopný regulovať hladinu cukru v krvi a liečiť tak chorých postihnutých cukrovkou.
- ↑ a b c d e f “Animal Rights.” Encyclopædia Britannica. 2007. (po anglicky)
- ↑ Violin, Mary Ann. “Pythagoras—The First Animal Rights Philosopher,” Between the Species 6:122–127, T. Angus. Animals and Ethics. Broad view Press, s. 34.
- ↑ Ryder, Richard. Animal Revolution: Changing Attitudes Towards Speciesism. Berg, 2000, s. 17.
- ↑ Taylor, Angus. Animals and Ethics. Broadview Press, s. 34; pozri aj Huffman, Carl. “Pythagoras” Zalta, Edward N. The Stanford Encyclopedia of Philosophy október 2006, získané apríl 2009
- ↑ Mark R. Fellenz: The Moral Menagerie: Philosophy and Animal Rights, University of Illinois Press, 2007, s. 90.
- ↑ Stredoveký koncept hierarchickej štruktúry vesmíru.
- ↑ Aristotle. Politics. William Ellis (trans.), J.M. Dent and Sons, 1935, s. 8, 14, citované v Francione, Gary. Animals, Property, and the Law. Temple University Press, 1995, s. 37.
- ↑ thinkexist.com “The question is not, “Can they reason?” nor, “Can they talk?” but rather, “Can they suffer?”” získané 9. 1. 2008 (po anglicky)
- ↑ Diskusia Posner – Singer získané 03.04.2009
zdroj: https://www.differentlife.cz/pokusy01.htm
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%A1va_zvierat
