Pokusy na zvieratách

Pokusy na zvieratách

 Pokusy na zvieratách

 

Možno vám je osud zvierat využívaných na laboratorné  pokusy ľahostajní, ale nemal by byť. Sme ľudia 21. storočia s dostatočnou inteligenciu, aby sme vedeli, že aj zvieratá dokážu cítiť bolesť  (nie len my ľudia). Zvieratá nesmierne trpia a to len kvôli nám. Neustále túžime po novej kozmetike, voňavkách a mnohých iných zbytočnostiach. Veľa ľudí povie, že to čo sa s nimi robí v laboratóriách je hrozné, no vzápätí idú do obchodu a siahnu po špirále, ktorá bola testovaná na nejakom úbohom stvorení. Tomuto hovoríme súcit? Ľutovať ich ale nič kvôli tomu, aby sa to zastavilo neurobíme? Áno, nedokážeme zachrániť celý svet, ale keď si kúpime kozmetiku od uznávaných firiem, ktoré netestujú na zvieratách, zachránime tým nejedno zviera a dáme možnosť týmto firmám na vyrábanie ďalších výrobkov netestovaných na zvieratách. 

Vo svete je každý deň na pokusy použitých viac ako milión zvierat. V laboratóriách je na väčšine z nich v mene pseudovedy prevádzaná vivisekcia (z lat. pitvanie za živa (in vivo)). Pri voľbe, ktoré zviera sa na pokus použije, sa neuplatňujú vedecké kritériá, ale kritérium dostupnosti. Obeťami sa stávajú najčastejšie umelo chované myši a potkany, ale aj zvieratá, ktoré boli kedysi domácimi miláčikmi. Utrpenie týchto nevinných tvorov sa dá priblížiť pomocou testov, ktoré sa vykonávajú kvôli "bezpečnosti" kozmetiky. Jedným z najkrutejších je Draize test prevádzaný na králikoch. Ich tenká rohovka a neschopnosť oka vyplaviť cudziu látku ich priam predurčujú na krutý test. Králikovi odstránia očné viečko, uväznia ho do krabice a nechajú pôsobiť chemikáliu v oku. Test trvá niekoľko dní a jeho výsledkom je zistenie intenzity podráždenia. Vzhľadom k tomu, že výsledné hodnoty sa líšia už aj u králikov, jasne vyplýva, že nie je možné preniesť výsledky testov na človeka. Ak sa látka dostane do ľudského oka, to začne slziť a objekt rýchlo z oka vyplaví.

Ďalším neskutočne krutým testom je LD 50, ktorý testuje, pri akom množstve látky zahynie polovica testovaných zvierat. Tento test je celkom nezmyselný, pretože neprináša žiadne výsledky a aj v prípade, že by sa dal preniesť na človeka, viete si predstaviť aké množstvo zubnej pasty by sme museli zjesť, aby polovica z nás zomrela? Pri kožných testoch citlivosti zvieratám nanášajú koncentrované chemikálie na vyholenú pokožku, pri iných testoch zavádzajú znehybneným zvieratám s vyrezanými hlasivkami sondy do mozgu alebo sú pálené, zasahované elektrošokmi, sú im očkované zubné choroby.

Medzi ďalšie nezmyselné experimenty na zvieratách patrí testovanie vplyvu pasívneho fajčenia na zdravie. Zatiaľ čo my, ľudia, máme na výber, či cigarety fajčiť alebo nie, zvieratá v pokusných laboratóriách si vybrať nemôžu. Psy, opice, prasatá, morčatá, škrečky, kohúty a ďalšie zvieratá umierajú pri zbytočných experimentoch aj keď zdravotné riziká fajčenia sú už dostatočne známe. Jedným z dôvodov, prečo tieto pokusy stále pokračujú, sú pretrvávajúce spory medzi tabakovým priemyslom a zdravotníckymi organizáciami o tom, či je pasívne fajčenie skutočne životu nebezpečné. Predstavitelia tabakového priemyslu prehlasujú, že neexistujú spoľahlivé vedecké dôkazy o tom, že by pasívne fajčenie bolo príčinou rakoviny pľúc a choroby srdca, a tak sa pokračuje v pokusoch na zvieratách, ktoré majú k tomuto tvrdeniu poskytnúť dôkazy. Medzi koncerny testujúce na zvieratách donedávna patrili firmy: Phillip Morris (Marlboro, L&m, Sparta, Start, Bond atď.), R.J. Reynolds (Camel, Winston, Monte Carlo), Ligget and Myers, Japan Tobacco a ďalší. 

V praxi sa ukázalo, že mnohé lieky, ktoré sa na zvieratách testovali, sú neúčinné, ba priam až škodlivé. Niekoľko príkladov: prípravok Contergan, po mnohých rokoch testovania na zvieratách odporúčaný pre tehotné ženy, spôsobil viac ako 10.000 potratov a vrodených telesných chýb. Oxychinolín, neúčinný liek proti neškodnej tropickej hnačke, znamenal tisíce úmrtí a 30 000 ľudí ostalo slepých alebo na vozíčku. Hormón dietylstillbestrol bol dlhé roky podávaný tehotným ženám ako upokojujúci prostriedok. Až o desaťročia neskôr sa zistilo, že spôsobuje novú, dedičnú formu rakoviny u 95% žien. Nebolo nájdené zviera, u ktorého by sa prejavoval podobne.
zdroj: https://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/nauka-o-spolocnosti/43091/pokusy-na-zvieratach