Živočíšna výroba
Priemyselná krutosť
Väčšina živočíšnych potravín dnes pochádza z tzv. veľkokapacitných chovov, v ktorých sú držané tisíce zvierat v preplnených klietkach, kotcoch alebo stiesnených stajniach. Zachádzané je s nimi ako s komoditami a ich najzákladnejšie životné potreby sú im odoprené. Intenzívnym šľachtením sú ich telá manipulované často až k hranici prežitia. Za celý svoj kratučký život sa nenadýchnu čerstvého vzduchu, neuvidia slnko a nespoznajú nič iné ako znečistené betónové podlahy či klietky. Väčšina z nás by zviera nedokázala zabiť alebo trápiť, naša schopnosť súcitu je však utlmená zvykom a nevedomosťou. Kvôli našej chuti zvieratá v živočíšnej výrobe prežívajú každodenné utrpenie a zbytočnú smrť.
KURČATÁ
V jedinej hale sú za otrasných hygienických podmienok namačkané desiatky tisíc kurčiat, tzv. brojlerov. Čpavok uvoľňujúci sa z výkalov spôsobuje popáleniny kože a bolesttivé infekcie očí a dýchacích ciest. Vplyvom genetických zásahov rastú dnes kurčatá dvakrát rýchlejšie ako pred 30 rokmi, čo vedie k častým infarktom, zlyhaniu pľúc a zlomeninám. V šiestich týždňoch sú odvezené do bitúnkov, dlhšie by pri takýchto podmienkach a zdravotnom stave neprežili.
.jpg)
SLIEPKY
Sliepky sú držané v radoch tzv. batériových klietok, v ktorých nemôžu ani roztiahnuť krídla. Nemajú kam uniknúť pred ostatnými; jediné, čo môžu, je prijímať krmivo z jedného pásu a znášať vajcia na druhú. Pred päťdesiatimi rokmi sliepky zniesli v priemere 95 vajec za rok, v súčasnosti je to viac ako tristo. Po roku až dvoch sú úplne vyčerpané zabité v bitúnkoch, Podmienky chovu na podstieľke nie sú omnoho lepšie - podobajú sa chovu tzv. brojlerových kurčiat.
OŠÍPANÉ
V snahe zabrániť agresii z deprimujúcich podmienok bývajú týždeň starým prasiatkam bez umrtvenia urezávané chvostíky a zuby. Spolu s tým sú bez utíšenia bolesti kastrované. Tento krvavý zákrok podstupuje len v krajinách EU 100 miliónov ošípaných ročne. V prostredí znečistenom od rozkladajúcich sa výkalov trpia chronickými hnačkami, zápalmi dýchacích ciest a bolestivými parazitickými ochoreniami. Mnoho z nich je v dôsledku nadmernej produkcie svalstva chromých
KRAVY
Krava môže produkovať mlieko, len keď porodí teliatko. Behom niekoľkých hodín po pôrode je krave teliatko odobrané aj napriek tomu, že ich vzájomné puto je veľmi silné. Narodení samcovia sú v mliečnom priemysle vedľajším produktom a do jedného roku sú zabití pre mäso. Kravy držané pre mlieko bývajú celý život zavreté v stajniach. Asi 3 mesiace po pôrode sú znova umelo oplodnené - musí tak tvoriť obrovské množstvo mlieka a zároveň živiť nenarodené teliatko. Táto záťaž ničí ich zdravie. Po zhruba 5 rokoch sú vyčerpané a často chromé kravy zabité v bitúnkoch.
*Asi 40% kráv končí buď na nútenej porážke alebo v kafilériách.
*Medzi rokmi 1950 a 2007 narástla vďaka genetickým manipuláciám priemerná produkcia mlieka z 1 630 litrov na 6 548 litrov mlieka na kravu za rok.
