Životné prostredie
Intenzívne chovy podľa FAO (organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN) predstavuje "jednu z hlavných príčin tých najvážnejších problémov životného prostredia.
Zatiaľ čo asi 840 miliónov ľudí trpí na Zemi podvýživou, zhruba 80% svetovej produkcie kukurice a sóje a tretina svetovej úrody obilnín sú úžitky ku kŕmeniu tzv. hospodárskych zvierat. Len zlomok potravy však zvieratá premenia na produkty nášho záujmu. K získaniu jedného kilogramu mäsa je tak potrebných až 16 kilogramov krmiva. Plytvanie potravou ide ruka v ruke s plytvaním vodou. Na jeden kilogram mäsa je potrebných až 3 700 litrov vody, na jeden kilogram pšenice iba 120 litrov. Viac ako miliarda ľudí pritom nemá prístup k pitnej vode.
Problémom nie je nedostatok potravín, ale ich využívanie. Keby sme miesto krmiva pre zvieratá používali rastlinnú stravu priamo pre svoju obživu, získali by sme také množstvo potravy, ktorým by bolo možné nasýtiť všetkých ľudí na svete. Pri našom súčasnom životnom štýle je to nemožné.
Dopyt po krmive a pastvinách je tiež jednou z hlavných príčin (v Amazonke až 70%) ničenia dažďových pralesov. Krajiny Latinskej Ameriky sú najväčšími svetovými producentmi mäsa kráv.
Podľa FAO/OSN má živočíšna výroba tiež podiel na znečistení zdrojov vody. Celosvetovo vyprodukujú zvieratá vo veľkochovoch odhadom 8 miliárd ton výkalov ročne. Tie prenikajú do podzemných vôd, znečisťujú pôdu a vzduch.
Chov zvierat pre ľudskú konzumáciu je podľa správy FAO/OSN tiež jednou z hlavných príčin zmeny podnebia - v ekvivalente CO2 produkuje viac skleníkových plynov (18%) než toľko kritizovaná celosvetová doprava (13%). Veľkochovy sú tiež zodpovedné za 64% ľuďmi vyvolaných emisií čpavku, ktorý je hlavnou príčinou kyslých dažďov.
