Vegetariánstvo a jeho formy

Vegetariánstvo (z lat. vegetus a vegetare, čo po slovensky znamená oživiť) je životný štýl zameraný na starostlivosť o zdravie, výživu, abstinenciu, nefajčenie, pohyb, telesnú hygienu i psychohygienu. Vegetariánstvo vo svojej podstate kombinuje nielen životosprávu, ale aj úctu k zvieratám a ich právam.

Vegetariáni prijímajú bezmäsitú stravu a nekonzumujú žiadne produkty z mŕtvych zvierat ako vnútornosti, kaviár a želatína. Zo živočíšnych produktov obyčajne iba mlieko, syry (nie syry s obsahom syridiel vyrobených zo žalúdka), jogurty a vajcia. Často sú proti používaniu živočíšnych produktov ako koža, kožušina, hodváb, vlna, perie  a produktov testovaných na zvieratách.

Odhaduje sa, že ne svete je z celkového počtu obyvateľov 1 miliarda vegetariánov. Z celkového počtu vegetariánov je viac ako 50 percent lakto-ovo-vegetariánov, kým najmenej početnou skupinou spomedzi nich sú vegáni s výskytom menej ako 10 percent.

Vedeli ste, že ak sa zrieknete mäsa, môžete ročne zachrániť 100 zvierat?

 

 

 

 

 

Základne druhy vegetariánstva:
  • Lakto-ovo vegetariánstvo (v Indii tiež hovorovo nazývané eggitariánstvo) — lakto-ovo vegetariáni nejedia mäso, ale konzumujú mliečne výrobky a vajcia (často iba vajcia voľne chovanej hydiny); v súčasnosti ide o najrozšírenejšiu formu v západnom svete.
  • Lakto vegetariánstvo — lakto vegetariáni nejedia mäso ani vajcia, ale konzumujú mliečne výrobky; väčšina vegetariánov v Indii a v antických krajinách (Pytagorejci), sú alebo boli lakto vegetariáni.
  • Ovo vegetariánstvo — ovo vegetariáni nejedia mäso ani mliečne výrobky, ale jedia vajcia.
  • Vegánstvo — vegáni nejedia žiadne živočíšne produkty vrátane vajec, mlieka, syru, medu alebo materského mlieka, ktoré nekonzumujú iba prísni vegáni.

 

Menej časté praktiky vegetariánstva:

  • Frutariánstvo je spôsob stravovania, keď ovocie, orechy, semená, a iné plody môžu byť zbierané iba pri nezranení rastliny. Niektorí frutariáni jedia iba plody, ktoré samostatne spadli z rastliny. Frutariáni bežne jedia strukoviny, paradajky, uhorky, dyne, ale odmietajú zemiaky alebo špenát.
  • Vitariánstvo akceptuje iba jedlo, väčšinou vegánske, ktoré nie je varené pri vysokej teplote. Vitariáni argumentujú tým, že varenie ničí enzýmy a výživnú časť rastliny.
  • Surové vegánstvo používa iba čerstvé ovocie, zeleninu, orechy a semená.
  • Makrobiotika je strava, ktorá sa skladá hlavne z celých zŕn a fazule, a je bežne spirituálne založená podobne ako frutariánstvo.
  • Prírodná hygiena väčšinou schvaľuje rovnaké stravovanie ako surové vegánstvo.

Druhy diét, ktoré sú iba čiastočne bezmäsité:

  • Pesco-pollo vegetariánstvo (tzv. polovegetariánstvo) — Niektorí ľudia si vybrali určitý druh mäsa z podobných dôvodov, ako majú vegetariáni: zdravie, etické dôvody atď. Napríklad nejedia červené mäso (mäso cicavcov – hovädzie mäso, bravčové mäso, jahňacie mäso atď.), ale stále konzumujú hydinu, ryby a plody mora. Niekedy tiež býva používane ako medziobdobie pre jednotlivcov prechádzajúcich na plné vegetariánstvo.
  • Pesco vegetariánstvo (aj Lakto-ovo-pesco vegetariánstvo alebo Pescetariánstvo) — Toto stravovanie používajú ľudia, ktorí jedia mlieko, vajcia, ryby a v niektorých prípadoch aj plody mora, ale žiadny ďalší druh mäsa. Tento spôsob stravovania je obzvlášť populárny v Japonsku, kde je známy ako diéta Okinawa.
  • Flexitariánstvo — Flexitariáni sú väčšinou vegetariáni, ale príležitostne jedia mäso. Často nejedia mäso zvierat, ktoré sú chované vo veľkovýrobe, ale nie sú proti konzumovaniu mäsa zvierat ulovených v divočine alebo chovaných v ekofarmách.
  • Freeganstvo — Freegani praktikujú životný štýl odmietajúci vykorisťovanie zvierat, Zeme a zaoberajú sa ľudskými bytosťami pri produkcii spotrebného tovaru. Inklinujú k vegánstvu. Tí, ktorí jedia mäso, podporujú argumenty pre vegetariánstvo. Pretože freeganstvo je o minimalizovaní spotreby zdrojov, niektorí freegani preferujú používanie vyradeného tovaru skôr, ako jeho vyhodenie na smetisko.